Odpad nemusí byť len odpadom

   Niekedy jednoducho dôjde inšpirácia a chuť niečo tvoriť. Prípadne by chuť aj bola, len nápad akosi zaostáva. Niečo podobné sa stalo, keď mi kamarátka podala niekoľko fotiek so svojím priateľom a poprosila ma, či by som jej z nich niečo neurobila, najlepšie na stenu. Povedala som si, prečo nie, mala som na to more času, aj keď napokon to bol celý oceán.

  Nech som kedykoľvek zobrala tie fotky do rúk, zase som ich odložila, nevedela som prísť na to ako také množstvo uložiť a zároveň ozdobiť. Čas pomaly plynul, kamarátku to nenaháňalo aj keď mňa svedomie občas potrápilo.

  Na internete som našla Shadow box, vyzeralo to ako riešenie rozloženia fotiek i hlúpostičiek, ktoré by som okolo polepila. Našla som si český obchodík, akosi sa mi ale nechcelo do objednávania a tak som hľadala náhradné riešenie. Prekvapivo mi ho s odstupom času priniesol spánok, zdá sa, že moja myseľ je v spánku niekedy kreatívnejšia než cez deň :)

  Prebrala som sa s útržkami na sen, v ktorom som prišla na alternatívu shadow boxu z vecí, ktoré som mala po ruke. Prvá moja myšlienka po prebudení bola – to by naozaj šlo. 

 

  Stavebným materiálom sa stali odrezané kúsky drevotrieskovej dosky. Máme za domom dielňu s výrobou nábytku, takže stačilo nakuknúť dnu a pohrabať sa trochu v odpade. Aspoň pre nich v odpade. Nájsť dostatok odrezkov nebol problém, väčší už bol nájsť kúsky rovnakej hrúbky a výšky. Stálo to dosť ňúrania sa, napokon som ale s úsmevom odchádzala späť domov. 

 

   Ako podklad som použila štvorcový kus kartónu, predbežne si naň poukladala fotky, lišty a ešte záložku Zoberieš si ma? , ktorú som dostala spolu s fotkami. Na stole som mala rozložený scrapbook, takže ako pracovný priestor som využila jednoducho koberec. 

 

   Rozlámať lišty na požadované dĺžky bol asi najväčší boj, nemala som nič dostatočne ostré aby to išlo podľa predstáv, chlapi z dielne už boli doma a na ďalší deň víkend. Netrpezlivá som napokon boj vybojovala s nožom a nožnicami v ruke :)

  Lištičky mali rôznu farbu, časť bola biela a časť tmavá, takže som ich musela nejako zjednotiť. Využila som svoje razítko, ktoré som natlačila na biely papier a obalila ním jednotlivé kusy. 

   Po oblepení všetkých líšt som si na kartóne spravila hlavný rámik, tavná pištoľ na prilepenie drevotriesky stačila.

   Nasledovalo vnútro, lišty som lepila podľa rozvrhnutých fotiek a množstva drobností, ktoré som chcela do malých okienok poukladať.

   Do okienok som poukladala fotky, tie ktoré mali isté miesto prilepila. Znovu som si na papier otlačila textové razítko a nalepila do vnútra okien, v ktorých fotka byť nemala.

   Ako posledný krok ostalo zdobenie. Chcela som aby jednotlivé predmety vystihovali mojich priateľov, takže nesmel chýbať čaj, korok z vínka, niečo s filmovou tematikou a futbalom. Samozrejme knihy, pretože takých poctivých študentov človek len tak nestretne a keďže obaja študujú obor s drevom, nesmelo chýbať ani drevíčko. (kocka z agátu, priamo z nejakého školského pokusu)

 

Všetko pekne polepiť a bolo hotovo :) Ešte to síce bude chcieť trochu cviku než bude môj shadow box vyzerať ako tie, ktoré som obzerala než som začala lepiť, našťastie „odpadu“ sa v dielni nájde dosť :)

Ďakujeme za návštevu a prajeme pekný zvyšok nedele.

Yka